piatok, októbra 12, 2007

Uz som zas dufala....

pred tyzdnom a nieco sme dostali avizo, ze matusovi neoficialne schvalili uver na byt....branila som sa tomu zubami nechtami, ale predsa len som v hlbke duse trosilililinku dufala, ze to vyjde....NEVYSLO!!!!!!

Marek: nadej umiera posledna. este su nejake moznosti na schvalenie toho uveru a cas dokedy sa musi schvalit je 31.10. Po tomto datume ...............

5 komentárov:

M&K povedal(a)...

zapamataj si,ze v nasej rodine sa neoplati tesit..bo kazdy z nas ked sa tesi,tak to nevyjde-teda aspon ja mam s tym 100% skusenost

CookieBaar povedal(a)...

Tak to je na prd. Viem ako vam je. Stale byt s niekym, ale vzdy ked sa nieco vyriesi, tak vznikne novy problem. Je to ako odkryvanie kariet. Ked si chces vydychnut, konecne, tak pride dalsia katastrofa. Asi, aby sme nevysli z cviku a stale sa tesili na smrt. Keby nebol dovod zacalo by sa nam tu pacit a potom by bolo tazke sa toho vzdat.
PS mam hrozny bordel a nema to kam odpratat, lebo nemam skrine.

M&K povedal(a)...

iba reakcia na tie monikine skrine-
hihi(poznaaaam):) :) :)

Kika povedal(a)...

vsak ani ja nemam skrine...a este sa musim citit blbo, ze mam bordel vo vlastnom byte...tesimm sa, ked budeme sami a ja budem moct ma neporiadok bez toho, aby som sa nemusela trist, ze mi sem vleti svokra (lebo ked tu maju matusa, tak sem mu nosia oprate veci) a bude si o mne mysliet. To viem, ze si aj tak bude mysliet, ale aspon mi nebude liezt do bytu

evas povedal(a)...

Sa Ty neboj! Si v Božích rukách, myslíš, že nevie? Keď dá skúšku, dá aj silu. Vydrž! Kto vydrží, ten sa dočká, vidíš už mám dôchodok /i keď už preriedený/.
Čo sa týka tých skríň. To nie je to či máš, alebo nemáš.
Ja mám a aj tak nikdy nie je dosť miesta. To je skôr v tej našej tvorivosti, ako v neporiadku, pretože, škoda času, len tak ukladať...
Ja ukladám a ukladám a upratujem a musím stále, takže v tých prestávkach čo si vydýchujem od upratovania sa musím dívať na neporiadok.
Múdra rada. Tá potreba upratovať nikdy neskončí, takže si treba užiť tie krátke chvíľe, keď sa nám to podarí a dívať sa a dívať, aké je to pekné keď je upratané.
Práca zušľachťuje človeka. Už sa teším, ako sa dnes pustím do tej izby a niekedy aj do balkónu, a už sa mi tu hromadí prach aj v tej pekne obývačke, takže zase iba dookola upratovať.
Veď je to také milé.
Ale najprv sa presvedčím, aké je to byť dôchodkyňa a sadnem si s kávičkou pred telku....
Aj Vás to čaká... deti dorastú... a práca ostane, ale už tak hlasno na Vás nekričí...