Nestiham...uz zasa

Kedze zajtra o 10.00 hram predstavenie v detskom centre v rusovciach a este som si to ani neprecitala, je logicke, ze som opat v casovom sklze. Ako som si vsimla, vsetci moji blizky davaju na blog najma foto, no ja to mam ako terapiu z unavy....Kto to chce vzdat, nemusi dalej citat....bude to dlhe!!!!
Vybavenie veci v meste, respektive mimo nas byt sa postupom casu tak nahromadi, az si poviem, ze uz to nie je skoda 18,- na listok, aby som do toho mesta isla.Samozrejme, ta pozitivna skleroza funguje a ja vzdy zabudnem, ze pocas toho vybavovania budem mat so sebou svoj poklad najdrahsi zo svojej krvi (poklad najdrajsi, ktory nie je z mojej krvi je Marek), ktory pocas tych niekolkych hodin predvedie vsetko zo skaly svojich nalad a pocitov...ako aj milion patsto otazok, z toho milion krat je otazka " preco stojime?"
Tak i dnes:
Vypadli sme z domu o druhej, po obednajsom spanku, ktoreho prebudenie vsak nebolo prijemne. Pravdepodobne som michalka zosokovala, lebo ked sa zobudil a prisiel do obyvacky, ja som mu bola chrbtom a vobec som ho nepocula. Ked som sa otocila, skoro som zinfarktovala a zvreskla som. Michalkom samozrejme tiez svihlo smerom dolu, tak sme sa 10 minut dostavali len z toho. Malo to vsak vplyv na spravanie sa pocas obliekania a tak ako nikdy - hm, vacsinou- pri obliekani nevymysla, tentoraz to dobehol za vsetky tie roky....
Nastastie sme stihli autobus, i ked misko nechcel pochopit, ze musim byt prva, ked utekam na zastavku kupit este listok....nasledoval plac. V autobuse sme si sadli na jedine volne sedadla, ktore vsak boli otocene smerom proti smeru jazdy...a ja, ktorej je zle uz ked sa len pozeram na kolotoc som to po dvoch zastavkach nezvladla a ked sa , opat nastastie, uvolnilo vhodne sedenie, chcela som presadnut...a aj som presadla, i ked cely bus si musel najprv vypocut detailny opis toho ako budem vracat, ak zostaneme na povodnych miestach...michalko nebol ochotny opustit povodne miesta, no moc materska ho zlomila...ale po dalsich troch zastavkach som mu musela svihnut....
Potom vsetko islo ok, az ku mne do roboty, kde som niesla tanier....aha, a este k tym problemom v buse, som po cely cas mala v taske velikansku tanier, ktory bral dnes jeden pan na svadbu na sobotu a bol to jeho jediny dar....keby ze sa rozbije, ujo posle na mna ukrajincov zo stavby...ako mi sluboval pi objednavani.
V robote sa misko ocitol v raji. Bol tam sefkin maly, ktoreho ma misko celkom rad a robila sa prestavba obchodu, cize bolo tam dvestotisic veci na rozbitie, zlomenie, roztrhnutie a pod. Po dvadsiatich minutach som zas odnechcela mat dalsie dieta....
Cestou trolejbusom do centra som si oddychla, vybavila dva telefonaty a 58x odpovedala na otazku preco stojime....
Ked sme vystupili, museli sme sa dostat podchodom do oriflamu....a jasne, ze podchod prerabaju a vrtali tam paradnymi super hlucnymi vrtackami. Kto uz viedol dieta, ktore si drzi obe usi a kazdych pat krokov ovinie okolo matky nohu s placom (daj ma na rucicky...21kg dieta) vie, ze to bola poucna a zaujimava dvojminutovka...nevedela som, ze misko zvladne sprint hore schodami.
Na spravanie sa v oriflame nemam ziadnu staznost...no co, ze vylial polovicu vody z poharika na zem?....takze to bolo ok.
Potom nasledovala cesta k babicke do roboty cez mesto...aj to bolo fajn, aj u babicky v robote bolo fajn, az na moment, ked zacal na chodbe v jazykovednom ustave plnom pracujucich vedcov volat (ale jak nahlas!!!), ze aj on sa chce napit...
Cesta do auparku:
- najprv som nastupila na zly autobus, ktory stal az pri inchebe...nie, nie som leniva chodit, ale to sme boli vonku uz 3 a pol hodiny
- v auparku som bola najprv kupit window color - ok, potom sme dosli cez stvrtku auparku konecne k poste a misko zahlasil, ze na zachod....- stale este ok, potom nasledovala posta a seky, potom nakup v terne....boli sme uz sice unaveni, ale kupila som mu banan, tak sa to dalo..
-absolutna pikoska na zaver bola, ked som sa este chcela spytat v kvetinarstve, ci nemaju biely baliaci papier (v celom super auparku nie je ziadne normalne papiernictvo !!!!!!). Misko si sadol pred kvetinarstvo na lavicku a suhlasil, ze tam pocka. Spravila som 7 krokov dovnutra, polozila otazku, dostala odpoved, spravila 7 krokov naspat....a misko nebol....
Zachovala som chladnu hlavu, uvedomila si, ze nie je realne pocut ho alebo nanho kricat v tom hluku a nieto este ho hladat medzi mnozstvom ludi, tak som skocila na informacie vzdialene asi 15 krokov a popisala ho, ze sa stratil. Nastastie mal na sebe modry ruksacik v tvare slonika (odteraz chuda dieta bude mat na sebe vzdy nieco sialene...ale dobre mu tak), a ovlada uz svoje cele meno....zhrniem to, hladali ho straznici i ja asi 10 minut (zdalo sa mi to dlhsie, ale keby to bolo dlhsie asi by som uz bola niekde sebou svihla)...a nasla som ho veselo klabosit asi 100m od povodneho miesta s jednou pani...prave jej vysvetloval, ze" mamicka sa mi stlatila (!!!!!!)"ja dovtedy v pohode, ocividne aj on...ked sme sa uvideli, padli sme si do narucia (povodne som ho chcela vytrieskat, ale mozem to urobit dietatu, ktore sa ma so slzami v ociach pyta "kde si sa mi, mamicka, podiela??? pleco si sa mi stlatila?"- este vecer v aute presviedcal taticka, ze to mamicka odisla a stlatila sa ....co bol vlastne fakt) a rozrucali sa....potom to uz bola lebeda...cestou k informaciam uz len stacilo presvedcit straznika, ze som jeho matka a nie unosca a ze mozu prestat hladat, zbalit sa, kupit modry baliaci papier (co uz ked som si to nechala na poslednu chvilu), dostavit sa na parkovisko, kde si nas uz vyzdvihol taticko autom...och, ako milujem auta.....
Potom to uz je nezaujimave, len sme este isli k sise kamoske odniest veci a domov...cas prichodu domov 20.00.
Ako som si to teraz precitala, niekolko krat tam bolo slovicko nastastie...cize, vlastne to bol dnes taky krasny a pohodovy den!
Dobru noc.