Nas stromcek

Niekedy v dnoch 21. - 22.12 som sa dostala do prechodneho stavu pomatenia mysle (nech je mi ospravedlnenim, ze som mala horucku) a poslala som mojho najdrahsieho manzela kupit stromcek...v dobrej viere, ze prestane mysliet megalomansky, ale realne...


No, co uz, stalo sa, aspon sme mali cim vyplnit obyvacku....totiz, priniesol stromcek vysoky 250 cm, co uz, ze byt ma iba 220 cm vysku...vsak sme ho lahko hore fikli...


Problem nastal pri otazke a co so stojanom? Nas, teda mamickin kovovy, mal priemer cca 5 cm, nas stromcisko, asi 10 cm...a kedze sme to zacali riesit 23.12. niekedy o 23.30, pochybujem, ze by sme ho aj nejak okresali...nastastie, marekovi rodicia este maju veci v nasej pivnici...malej, od ktorej ani nemame kluc a tam vraj mali velky stojan...tak bol marek vylomit (!) zamok a priniesol skvely stojan, s akurat hrubkou...no super...lenze...


Stojan bol umelohmotny, stromcek tazky a krivy...co sa stalo...spravne, praskol...a tak Marenko o polnoci fical do tesca kupit stojan...mali sme uz poslednu tisicku na stravu do konca roka, tak som ju s tazkym povzdychom obetovala...ale kedze Boh sa stara o nase financie v kazdej chvili, stojany boli uz dva dni vypredaneeeee.


Ja, spomenuc si na radu mojej tvorivej mamicky, som teda marka poslal spat kupit sadru, vytiahla som stary hrniec na zavaranie (cierny) a jednej po polnoci na Stedry den sme liali sadru (hm, niekto sadru, niekto olovo...) a vyrobili sme si stojan...drzi...este aj dnes:-)


Chudacik stromcek, este asi po 15 minutach zdobenia vyzeral, ze kde nic, tu nic...a to uz boli pomaly na nom vsetky ozdoby, ktore som mala....


A na vrch patri anjel...to je jasne, nie?


Tu aspon trochu vidiet ako stromcek vyzeral...este pred tym ako sa moje kobylky pustili do saloniek...velmi podstatnej casti vyzdoby...
A inak, svetla sme na stromceku nemali, lebo ked marko "zavesil" svetielka na stromcek, padla som od rehotu na kolena...boli totiz tak do polovicky stromceka a odtial sa tiahli prazdne snury do zasuvky...


Toto je nas betlehem...trochu uz rozburany, ved vedla neho teraz vedie vlakova trat...ale ten nie je az taky podstatny...do pozornosti davam ten cierny hrniec v pozadi - nas stojan...





A tak hor sa slavit Narodenie Pana (mimochodom, stromcek marek kupil za vyhodnu cenu 900,-, a este aj smrek - ano , ten opadava...a plus k tomu 3 kila sadry, vylomeny zamok na pivnici...) A musim sa priznat, ze asi do 00.15 som sa v den stavania stromceka na Mareka strasne, ale strasne hnevala...a potom mi cvaklo a odvtedy sa uz len rehocem...este stastie, ze mam takeho manzela, inac by to bola nuda:-)))))))))