Moje vytvory

Toto vnziklo, ked som dostala do ruky starodavnu medenu naberacku na zmrzlinu a v priebehu cca 5 minut sme mali k tomu vymysliet nejaky pribeh, ako tento predmet vznikol...

Naberacka na zmrzlinu

Kvap...kvap...kvap...Obor Medeniak plakal...kvap...jeho plac bol obrovsky ako on sam...kvap...kvap. Kvapky mu tiekli po jeho obrovskej tvari a mohutne padali na travu...kvap! Len jedna, ta posledna mu padla do dlane. A pojala jeho zial.

Medena slza

Medeneho muza

Co z teba bude?

Medena ruza?

Nie, slza zmenila svoj tvar a stala sa z nej "naberacka na zmrzlinu". Pokoj, pokoj, ale na to nesluzila. Zial medeneho obra ju nutil zit iny zivot. Zly! Kruty! Tyransky!

Slza medeneho bola sluhom v muciarni...trhala vlasy...au...stipala prsty...au...to vsetko sposoboval ten obrovsky zial!

Az...az jedneho dna jej zivot nasiel spravny smer. To vtedy, ked sa na nu usmialo slnko a v medenom srdci roztopilo ten medeny zial.

Az vtedy jej skutocne zacal sladky zivot - zmrzlinovy!

A toto foto mi pomohlo, ked sme na druhy den (kedze sme prisli vsetci, co sme vecer...debatovali...neskoro...mimochodom, ja som debatovala najmenej...len asi deci) dostali ako trest povedat kazdy co sme vecer robili...ale kazdy inym stylom a formou...a mne sa usla poezia

Jedna pani zelena,

vobec nie drevena,

s plnym brusko cervenym...

Pozor! Nie drevenym!

Log, log, log,

bude z toho plany krok.

Sedem mladych tvari,

divne sa nam tvari.

Lez toto nie je rozpravka, kde zvonec,

zavoni na koniec!

Tot realita - cink!

Sedem skielok spravi

cink - cink - cink!